Ako prepojiť duchovný a fyzický svet v každodennom živote? Aké bolo egyptské poňatie ľudskej duše a posmrtného života? Na akých princípoch fungovala staroveká egyptská spoločnosť? Aké možnosti ponúkala jednotlivcovi a čo od neho očakávala?
Rovnako ako sa v niektorých kultúrach morálka chápe ako cesta k dosiahnutiu toho, čo je náboženské, v prípade Egypta sa stretávame s opačným procesom: náboženstvo je také silné a také rozšírené, že z neho plynie prirodzená a vitálna morálka. A tak, ako vo svete Bohov vládne spravodlivosť, prenáša sa snaha o jej dosiahnutie do celej staroegyptskej spoločnosti.
Morálka v Egypte nie je len intelektuálna okrasa, ale predstavuje celistvý životný štýl a je základným prameňom života v pyramidálnom usporiadaní spoločnosti. Potvrdením toho sú aj rady a návody niektorých faraónov, vezírov a egyptských mudrcov, ktoré nám aj dnes môžu pomôcť vnútorne sa rozvíjať a vykonávať svoje verejné i súkromné povinnosti dobre, radostne a zodpovedne.
Pozrieme sa aj na to, ako starovekí Egypťania chápali človeka a jeho bytie po smrti, čo pre nich znamenala osobnosť faraóna a vízia Nebeského Egypta.
„Opakovaná fráza hovoriaca o tom, že egyptská civilizácia je predfilozofická, zatiaľ čo grécka a rímska kultúra boli schopné myslieť a robiť vedu, patrí k tým najnepravdivejším tvrdeniam. Je nesmierna škoda, že vo vzdelávacom procese má Egypt úzko vyhradené miesto, a to napriek tomu, že zohral takú rozhodujúcu úlohu v našom duchovnom svete, ako aj v našej najhlbšej pamäti.“
Christan Jacq