Ako sa nasmerovať k spolužitiu podľa múdrosti neoplatonikov? Prečo sa stala Alexandria centrom kultúry a poznania? Ako súvisí egyptská Alexandria s rímskou filozofiou?
Filozofický smer starovekého Ríma – neoplatonizmus, zohral významnú úlohu v rámci dejín ľudstva. Prostredníctvom eklektickej (porovnávacej) filozofie ukázal, že takmer všetky náboženské a filozofické smery majú spoločný základ.
Poukázal na dôležitosť skutočného bratstva medzi ľuďmi, ktoré je založené na tolerancii, pochopení a rešpekte. Toto presvedčenie pramenilo z poznania, že ľudské duše vychádzajú z jedného prameňa. A sila, ktorá nám pomáha navrátiť sa k tomuto prameňu, k sebe samému a aj k sebe navzájom, je sila lásky v jej najčistejšej podobe.
V desiatej téme si porozprávame, ako vysvetľujú neoplatonici vznik Univerza, cestu ľudskej duše, jej možnosti „očisťovania“, predovšetkým pomocou vedomej morálky, kontemplácie a harmonizácie všetkých dimenzií človeka.
„Navráť sa k sebe a viď: ak v sebe doteraz nevidíš krásu, potom konaj ako sochár, ktorý chce, aby sa jeho socha stala krásna; niečo oseká, niečo obrúsi, niečo uhladí a niečo očistí.
Tak aj ty osekaj, čo je prebytočné, narovnaj, čo je krivé, vyčisti, čo je temné, nech to žiari, a neprestávaj opracovávať svoju sochu, pokiaľ v tebe nezažiari božský jas cnosti.“
Plotínos