Aký má zmysel to, že človek zažíva vnútorný rozpor a nepokoj? Aké sú „tváre“ týchto navzájom bojujúcich strán v človeku? Čo nás chcú naučiť?

Otázka dobra a zla patrí k nadčasovým filozofickým a ľudským témam a zaoberali sa ňou mnohé filozofické a náboženské smery v dejinách. Jedným z hlbokých a významných textov, ktoré sa venujú tejto téme, je indická Bhagavadgíta.

Posvätné texty nám vždy prinášajú odkaz medzi riadkami. Prostredníctvom symbolov sa cez ne môžeme napiť zo studnice Pravdy a Poznania. Otvárajú nám brány do vnútorného sveta, v ktorom sa stretajú protichodné hlasy, pričom snahou človeka je zorientovať sa v nich a dosiahnuť vnútornú rovnováhu a pokoj. Medzi také texty patrí aj Bhagavadgíta.

Každý človek má v sebe svetlé a tienisté stránky. Bhagavadgíta nám pomáha ich odhaliť a pochopiť ich pôvod a príčiny. Približuje nám podstatu „vnútorného zápasu“, ktorý sa odnepamäti odohráva v každom človeku aj v celom univerze.

Téma sa zaoberá pojmami, ako sú ľudské vedomie, nižšie a vyššie ja, hľadanie rovnováhy, rozhodovanie. Ústrednou témou je otázka, ako sa človek môže naučiť konať „správne“.

„Keby sa ma niekto spýtal, v ktorej knihe ľudský duch rozvinul najplnšie svoje dary, najhlbšie rozmýšľal o najväčších problémoch žitia a dospel k riešeniam, ktoré zasluhujú povšimnutie aj tých, ktorí študovali Platóna a Kanta, ukázal by som na Bhagavadgítu. A keby som sa sám seba pýtal, z ktorej knihy by sme my, ktorí sme takmer výlučne žili z myšlienok Grékov a Rimanov, mali čerpať poučenie,  ktoré  najviac  potrebujeme,  aby sme svoj  vnútorný  život urobili dokonalejším, svetovejším, širším, hlbším, múdrejším, naozaj ľudskejším, ukázal by som opätovne na Bhagavadgítu.“ 

                                                                                                                                                      Max Müller