Ako prepojiť spirituálny a fyzický svet v každodennom živote a približovať sa k spravodlivosti? Na akých princípoch fungovala staroveká egyptská spoločnosť? Aké možnosti ponúkala jednotlivcovi a čo od neho očakávala? Aké bolo egyptské poňatie ľudskej duše a posmrtného života?

Staroveký Egypt je civilizácia dodnes zahalená tajomstvom, ktorá nás fascinuje svojimi rozsiahlymi poznatkami, nádherou chrámov, hĺbkou svojich symbolov ako aj tisíce rokov nezmenenými princípmi a hodnotami.

Jedným z hlavných archetypov, ktoré sa obyvatelia krajiny Kem (ako sa Egypt kedysi nazýval) usilovali pochopiť a aplikovať, bola spravodlivosť. Rovnako, ako vo svete Bohov vládne predstaviteľka spravodlivosti, bohyňa Maat, prenáša sa snaha o jej dosiahnutie do celej staroegyptskej spoločnosti.

V tejto téme sa pozrieme na to, ako starovekí Egypťania chápali človeka, jeho dušu, postupný vnútorný vývoj aj jeho cestu po smrti, čo pre nich znamenala osobnosť faraóna a vízia Nebeského Egypta ako pravzoru dobra a spravodlivosti.

Predstavíme si rady a návody niektorých faraónov, vezírov a egyptských mudrcov, ktoré nám aj dnes môžu pomôcť vnútorne sa rozvíjať a uskutočňovať svoje verejné i súkromné povinnosti dobre, radostne a zodpovedne.

„Opakovaná fráza hovoriaca o tom, že egyptská civilizácia je predfilozofická, zatiaľ čo grécka a rímska kultúra boli schopné myslieť a robiť vedu, patrí k tým najnepravdivejším tvrdeniam. Je nesmierna škoda, že vo vzdelávacom procese má Egypt úzko vyhradené miesto, a to napriek tomu, že zohral takú rozhodujúcu úlohu v našom duchovnom svete, ako aj v našej najhlbšej pamäti.“
                                                                                                                                                   Christan Jacq